|
Prológ: Kiná preplnené, kníhkupectvá
vybrakované, ľudí sa zmocňuje ošiaľ.(nepreháňam?) Pýtate
sa prečo? Pre jeden obyčajný
malý prsteň. Obyčajný?
Časť prvá: Autor. John Ronald Reuel Tolkien sa narodil roku 1892 v
juhoafrickom Bloemfonteine.
Žil však v Anglicku. Po
otcovej smrti jeho matka konvertovala na katolícku vieru, v ktorej
vychovávala svojich dvoch
synov. Tejto viere ostal Tolkien verný až do smrti. V roku 1919 získal
na Oxforde diplom v odbore
staroanglického jazyka a literatúry a po piatich rokoch sa v tomto
odbore stal profesorom. Mal
pekné manželstvo, vychoval troch synov a dcéru, najstarší syn sa
stal kňazom. Jeho veľkým
priateľom bol známy anglický spisovateľ C. S. Lewis
(Rady skúseného diabla).
Časť druhá: Kniha. Slávnu trilógiu predchádzala kniha „Hobit“ určená
deťom, ale natoľko sa
zapáčila dospelým, že si žiadali
jej pokračovanie. Tak sa Tolkien pustil do diela. Boj dobra a zla
odohrávajúci sa vo
fantastickej Stredozemi, rozvinul do šiestich kníh v troch zväzkoch
(Spoločenstvo prsteňa, Dve veže,
Návrat kráľa). Vyšla v rokoch 1954-5. Autor sa sám zúčastnil
bojov v prvej svetovej vojne a
Pána prsteňov písal počas druhej, no jeho cieľom nebola kritika
doby, aj keď zaiste mala naň
a teda i na dielo vplyv. O čo vlastne ide? V „Hobitovi“ sa nájde
stratený Prsteň moci, ktorý
patrí stelesnenému zlu – Sauronovi. Ak získa prsteň ovládne svet a
zotročí ho. O tomto sa hovorí
aj v úvode Spoločenstva prsteňa. Preto treba prsteň zničiť. Ako ?
Hodiť do útrob Hory Osudu,
kde bol vyrobený, ale kto ho odnesie? Malý bezvýznamný tvor
sotva meter vysoký „hobit“
Frodo. A tak začína krutý a neľútostný zápas o Stredozem na všetkých
frontoch, lebo Sauron má
svojich špicľov všade, aj medzi nami. Ako to dopadne si môžete prečítať
v knihe, alebo si pozrieť
film. Aha, film!
Časť tretia: Film. Veľa, veľa, veľa reklamy..., klamy..., lamy...., a
my? Už je to raz tak, nebyť
reklamy veľa divákov by na
film nešlo a ešte viac by si nekúpilo knihu. Mimochodom tá u nás
vyšla už v 94. roku, ale bez
reklamy si ju veľa čitateľov nevšimlo (vtedy som si náhodou kúpil
Hobita netušiac čo držím v
ruke). Naspäť k filmu. Pred rokom prvá časť, teraz druhá a o rok ak
Pán Boh dá tak tretia. Snažil
som sa neporovnávať film s knihou a myslím, že som urobil dobre.
Mohol som sa tešiť z oboch,
nakoľko to Tolkien pekne napísal a filmári celkom dobre natočili, aj
keď sa nedržali striktne
knihy, hlavne v druhej časti (asi by bol ešte dlhší, a oproti knihe
nudnejší).
Nechajme sa prekvapiť ako
uhnetú finále. Prvé dve časti zvládli majstrovsky, hlavne počítačovú
animáciu. Herecké výkony až
natoľko neoslňujú, ale veď je to rozprávka, nie psychologická dráma.
Pekná je kamera a zábery
Novozélandskej prírody. Dobré sú kostýmy, aj keď rohančania svojím
odevom a stavbami silno pripomínajú
švédskych vikingov. Napokon rasy, ktoré vystupujú v
príbehu (elfovia, orkovia,
hobiti...) pochádzajú z germánskej mytológie.
Epilóg: Morálne posolstvo. Viacero recenzií, článkov a reakcií na
film medituje nad tým, čo
chcel autor povedať. Čo?
Neviem. Myslím, že predovšetkým chcel potešiť čitateľa, vložiť
do
diela svoj um, srdce a časť
svojho života. Ak náhodou budete čítať nejaký tolkienov životopis
určite si to všimnete.
Posolstvo tu však predsa len je, a to v tom, že aj tí najmenší a
najslabší
dokážu veľa, že priateľstvo
sa nedá nahradiť ani mocou ani zlatom, že v jednote je sila, ktorá
dokáže premôcť aj najväčšie
zlo, že pravda a dobro nakoniec zvíťazia. Ako v každej rozprávke...a
verím, že nie len v rozprávke.
P. S.: Prečo sa hrdinovia dostali do piesní? Preto, že to nevzdali a
vydržali až do konca! |
