Pán prsteňov III: Návrat kráľa
()

hovorí si, že rovnako musí naložiť s Hobitmi.

Pri príchode Gandalfa a spol. do Isengardu, pôsobia pobafkávajúci Hobiti akoby mali v sebe

nejaký ten súdok vína. Najmä Smiešok nie a nie rozkázať svojim nohám stáť rovno. Svoj

účinok – rozosmiať publikum – to ale úplne splnilo. Ak ste zvyknutí na trefné a humorné Gimliho

hlášky, žiadne strachy, v trojke ich je tiež dosť. Veľmi efektne pôsobí zapaľovanie signalizačných

ohňov. Tie sa postupne zapaľujú na vrcholoch najvyšších štítov a počas tejto asi minútovej pasáže

si určite vychutnáte krásu krajiny.
Poďme ale k digitálnym efektom. O bezchybnom spracovaní Gluma ste sa už asi presvedčili v

dvojke. Avšak Opucha vyzerá tak realisticky, že keby som nevedel, že je kompletne animovaná

počítačom, povedal by som, že natočili skutočného pavúka na modrom pozadí a potom ho

zväčšeného vložili do scény. Tiež vojsko mŕtvych vyzerá veľmi dobre, akurát možno trošku

vadí fosforeskujúca farba. Digitálnemu spracovaniu sa nedá vytknúť naozaj nič. Zasiahnutý

cválajúci kôň sa spolu z jazdcom začne váľať po zemi a pritom obidvoch roznášajú na kopytách

ostatní jazdci. Bitka o Minas Tirith myslím prekonáva všetky vojnové a historické filmy.

O lietajúce hlavy, či ležiace mŕtvoly nie je núdza, takže asi aj preto je film nedostupný do 12 rokov.

Milovníkom kaskadérskych kúskov sa ujde zákusok v podobe Legolasa, ktorý požije šípy, ktorými

je Olifant doslova prešpikovaný na to, aby sa mu dostal na chrbát a totálne to tam vyčistil,

napokon zložil aj samotného olifanta a po chobote sa ako po tobogane zviezol dolu. A scéna po

zničení prsteňa nemá chybu. Ohnivá hora soptiaca lávu, vojsko Mordoru, pod ktorým sa prepadáva

zem akoby za riadneho zemetrasenia. Trochu sklame charakter Gandalfa. V momente, keď

Denethor rozkáže svojim vojakom opustiť pozície, ho ovalí palicou po hlave a domláti, zatiaľ čo

jeho vojaci sa len prizerajú. Na druhej strane jasne ukazuje, že Denethorov rozkaz bol bez hlavy a

päty. A prečo Gimli dostal Frodove privilégium doniesť kráľovi Aragornovi korunu doteraz

nechápem. Vo filme sa tiež nenachádza uzdravenie, kde sa Faramir spriatelí s Éovyn, takže pre

človeka, ktorý nečítal knihu, je ťažké pochopiť, prečo počas korunovácie stoja obidvaja vedľa seba

a pozerajú sa na seba veľmi šťastne. Takisto tu nie je nič o tom, že sa Éomer stal Rohanským

kráľom. Tieto scény ale až také podstatné nie sú a film má aj bez nich 200 minút.
Napriek nejakým tým nedostatkom smelo vyhlasujem že trojka bola z celej trilógie najlepšia, a

bola pre toto veľdielo viac než dôstojným zakončením. Klobúk dolu pán Jackson.